Podporte zbierku na nákup päťdesiat sanitiek pre Ukrajinu!

Nebudeme nakupovať nové autá. Jeden z veliteľov brigády pri Charkove nám nedávno povedal: „Chráň nás, Panebože, pred autami s elektronikou.“ Je to jednoduché – čím viac elektroniky, tým väčšia pravdepodobnosť poruchy. Navyše, na niektorých typoch „radarov“ tieto autá „svietia“ viac než ostatné.

„Potrebujem, aby moji chlapci zvládli opraviť auto drôtom a kladivom,“ povedal ten veliteľ. Od konkrétnych jednotiek máme požiadavky na presné značky aj roky výroby. Má zmysel dovážať na Ukrajinu iba autá, ktoré tamojší mechanici poznajú, majú na ne náhradné diely a vedia ich opraviť aj v poľných podmienkach.

Chceme kupovať vozidlá, ktoré bez problémov zvládnu jazdu mimo spevnených ciest. Autá s ložnou plochou, na ktorú medik rýchlo naloží raneného vojaka a spoločne zvládnu 5 – 10 kritických kilometrov od línie dotyku. Kúpime aj pár bežných sanitiek, ktoré sú vhodné na prevoz ranených z poľných do bežných nemocníc.

Nepočítame s tým, že by sme vozidlá lakovali do jednotnej vojenskej farby – naopak. Každé zelené, olivové alebo khaki auto je priamym terčom. Čím civilnejšia farba, tým lepšie maskovanie.

Nákup vozidiel bude prebiehať na rôznych miestach v Európe. O všetko sa stará špecializovaný tím technikov, ktorý každé vozidlo na mieste dôkladne skontroluje a dohodne lepšiu cenu. Všetky autá následne prejdú servisnou prehliadkou zameranou hlavne na motor, brzdy, svetlá a pneumatiky. Nezáleží nám na tom, ako budú autá vyzerať a akú budú mať výbavu. Všetky však vybavíme ťažným zariadením.

Po servise budú vozidlá uskladnené na stráženom parkovisku. Zatiaľ nevieme, kedy presne ich na Ukrajinu dopravíme – možno na začiatku alebo na konci roka, možno skôr, možno neskôr. Záleží na mnohých okolnostiach. Predovšetkým však na rýchlosti, s akou sa nám podarí vyzbierať potrebné peniaze. A to záleží aj na vás. Ďakujeme!

‍

Príbeh Oksany

V novembri 2024 sa sedem žien zo Slovenska vydalo na cestu na Ukrajinu, ktorá nebola len o kilometroch, ale o odvahe a solidarite. Priviezli ukrajinským vojačkám evakuačné sanitky, ktoré sa v okamihu stávajú hranicou medzi životom a smrťou. Ich netradičný ženský konvoj chcel pripomenúť svetu, že aj ženy nesú na svojich pleciach obrovskú váhu vojny.

Jedno z áut na ceste zradila prevodovka – no nevzdalo sa. Spolu s ním nevzdali nič ani dievčatá z konvoja, dokumentaristka Dorota Vlnová a fotografka Andrea Kalinová. Nešlo len o stroj. Bol to spoločník, ktorý si vypýtal meno, a tak sa zrodila sanitka Oksana.

Svoj krátky život v blízkosti frontu začala v rukách Varvary, veliteľky 38. brigády námornej pechoty. Oksana slúžila pri Pokrovsku. Zachraňovala ranených, niesla ich z pekla frontu späť k nádeji. No iba dva mesiace, 27. januára 2025 sa jej cesta tragicky skončila. Po návrate zo záchrannej misie ju zasiahol ruský dron. Z miesta, kde mala prinášať záchranu, sa stal hrob – pri útoku zahynuli dvaja vojaci a jeden civil.

‍

Zrodila sa však myšlienka – zachrániť Oksanu inak. Dostať ju späť na Slovensko ako memento vojny. Ako stŕpnutý symbol ruskej skazy, aby tu, uprostred našich ulíc a námestí, rozprávala svojím zničeným telom pravdu, ktorú nemožno nijako poprieť ani prekrútiť.

Záchrana Oksany bola sama o sebe dobrodružstvom. Nachádzala sa pri frontovej línii v obci Rodynske, pod neustálym dohľadom ruských dronov. Bolo to nebezpečné, a predsa ju špeciálne jednotky ukrajinskej námornej pechoty odviezli. Potom sa tisíc kilometrov, z rúk do rúk, cez priateľov a neznámych, pomaly vracala domov – až do Užhorodu a ďalej na Slovensko. Vďaka mnohým pomocníkom, expertom a dokonca aj diplomatickým krokom sa podarilo, aby nám ju Ozbrojené sily Ukrajiny zapožičali ako vojnový artefakt. Po sérii výstav v 15 mestách na Slovensku a v Čechách sa na konci roka 2025 vráti späť na Ukrajinu – tentokrát už ako časť dejín, mala by byť vystavená v jednom z vojenských múzeí na západnej Uktajine ako výstraha budúcim generáciám.

Oksanu už od apríla 2025 videli desiatky tisíc ľudí v uliciach slovenských a českých miest. Každý, kto sa k nej postavil tvárou v tvár, cítil to isté: vojna nie je len číslo v správe, nie je to len vzdialená realita. Je to konkrétne auto s vypáleným interiérom, je to železo presýtené krvou a bolesťou.

Pre väčšinu sa Oksana stala pietnym objektom a dočasným pamätníkom. Ľudia jej nosia kvety, zapaľujú sviečky. Iní, zaslepení nenávisťou, na ňu útočia slovami i rukami. No ani vandalizmus, ani nenávistné komentáre nedokážu prekryť fakt, že väčšina ľudí reaguje citom, empatiou a úctou. Vždy sa nájdu miestni, ktorí sa o ňu starajú, akoby to bol živý príbuzný.

Chceme, aby odkaz Oksany nezostal osamelý. Každý dar, každá podpora znamená, že jedna zničená Oksana môže byť nahradená päťdesiatimi novými, ktoré budú slúžiť tam, kde ide o sekundy medzi životom a smrťou.

Pomôžte nám zachrániť ďalšie životy.
Pomôžte nám, aby smrť Oksany neskončila tichom, ale zrodila nádej.

Víťazstvo je naše.

‍